Ako dieťa som jeseň vždy pretrpela…bola pre mňa symbolom začiatku školského roka, upršaných dní a dlhého očakávania Vianoc. Jej čaru som podľahla postupne (na niektoré veci treba dozrieť) a táto toskánska to úplne „zabila“!
Každý deň je iná, krásne slnečná, farebná a plná prekvapení…pred pár dňami som si spálila nos pri kúpaní sa v bazéne a dnes si už pri prechádzke Luccou priťahujem sveter bližšie k telu, hľadám slnečné lúče a vyhrievam sa na nich ako mačka:) Vzduch vonia…ani neviem opísať ako..ale krááásne!…modlím sa, aby nám a našim hosťom takáto vydržala čo najdlhšie, lebo je dokonalou kulisou k talianskemu ničnerobeniu 🙂
