Jeden z najväčších toskánskych príbehov lásky:)

by Zdenka Jakešová

Prvýkrát sa stretli na májovej detskej oslave v letnom sídle jej rodičov v kopcoch Fiesole, ktorý sa týči nad Florenciou, keď mal Dante len 9 rokov, ona o rok menej a napriek tomu, že boli ešte deťmi, intenzívne myšlienky na ňu si zachovával ešte dlhé roky, bola jeho platonickou láskou. Beatrice pre Danteho však stelesňovala niečo oveľa silnejšie ako len ženský ideál, vo svojich dielach ju znázorňuje ako večnú múdrosť, múzu, osudovú lásku, inšpiráciu, ako pradávnu pamäť, ale aj ako objekt túžby a erotickej príťažlivosti….

Danteho nadpozemskými opismi, ale i minimálnym množstvom faktov z jej života, bola Beatrice dlhé desaťročia opradená legendami a vždy sa okolo jej osoby vznášal akýsi mystický závoj. Niektorí historici ju dokonca i dnes pokladajú za výplod Danteho fantázie.

Avšak pokračujme v ich príbehu… Osem rokov od ich prvého stretnutia sa stalo niečo, čo Dante neočakával ani v najtajnejších snoch. Ako si tak zamyslený kráčal popri rieke Arno, zrazu sa pred ním zjavila Beatrice, celá v bielom, ktorá sa tam prechádzala so svojimi priateľkami. Otočila sa k nemu, usmiala sa a pozdravila ho, on bol však taký prekvapený, že utiekol bez pozdravu. Hovorí sa, že sa hneď vrátil domov a myslel na ňu tak intenzívne až tvrdo zaspal. Na základe snov, ktoré sa mu snívali neskôr vytvoril dielo Nový život, ktoré pojednáva o jeho nekonečnej láske k Beatrice.

Ich cesty sa na pár rokov rozdelili…Dante si vo svojich 20 rokoch vzal istú Gemmu Donati, ktorá pochádzala z vplyvnej florentínskej rodiny a ktorej bol prisľúbený od svojich 12tich rokov, Beatrice si zase v roku 1287 ako 21 ročná vzala rovnako veľmi vplyvného muža –  Simone de Bardi, ktorý patril v tej dobe medzi florentínskych influencerov:)

Stretli sa však ešte raz, na omši v malom kostolíku Chiesa di Santa Margherita de’ Cerchi, pri ktorom Dante žil a Beatricina rodina tu mala hrobky svojich príbuzných. Počas omše sa ich pohľady na krátku chvíľu opäť stretli, tento moment v ňom ešte viac prehĺbil rokmi pestované city k Beatrice. A aj preto sa tento kostolík dodnes označuje ako Danteho a Beatricina kaplnka a predstavuje útočisko pre všetkých, ktorým ich veľká láska nebola opätovaná. Dokonca sa v ňom nachádza aj hrobka krásnej múzy Beatrice.

Keď v roku 1290 Beatrice ako veľmi mladá zomrela, znamenalo to pre Danteho obrovskú tragédiu. Okrem ľúbostných sonetov Nový život sa objavuje aj v jeho vrcholnom diele – Božskej komédii, kde ju vykresľuje ako bytosť pozemskú i nebeskú zároveň, nachádzajúcu sa kdesi za Peklom a Očistcom. V Božskej komédii vystupuje i rímsky básnik Vergilius – Danteho radca a sprievodca.  Práve Vergilia posiela za Dantem zo záhrobia jeho milovaná Beatrice, ktorá na neho čaká po dlhom putovaní v samotnom Raji.

A tak napriek tomu, že Danteho láska k Beatrice nebola nikdy opätovaná a básnik sa musel zmieriť s jej predčasnou smrťou a náhlou prázdnotou vo svojom vnútri, čerpal z nej počas celého života, predstavovala pre neho únik z reality, vysnenú bytosť a všetko k čomu vzhliadal…ich “storia d´amore” prežila dlhých 8.storočí a ktovie….možno ich srdcia splynuli v jedno práve v samotnom raji…

 

*Dante Alighieri sa narodil do šľachtickej (nie však zámožnej) florentínskej rodiny v roku 1265. Jeho rodičia umreli veľmi skoro, preto sa mladý Dante upol na štúdium, študoval antických básnikov a ich diela, ovládal niekoľko jazykov i sedem slobodných umení, čo bolo sedem predmetov, ktoré mali tvoriť  všeobecné vzdelanie v stredoveku. Patrili tam gramatika, rétorika, logika, aritmetika, geometria, astronómia a hudba. Okrem toho, že bol básnikom, filozofom, politickým mysliteľom je považovaný aj za otca talianskeho jazyka. Jeho najslávnejším dielom je Božská komédia, ktorú zaraďujeme aj medzi najvýznamnejšie diela svetovej literatúry.

 

Ak sa vám zaujímavé príbehy z toskánskych dejín páčia, odporúčam si prečítať aj tieto:

Katarína Medicejská…kontroverzná „kráľovná“ z Florencie

Taliansko bojuje s epidémiami od nepamäti