Katarína Medicejská…kontroverzná „kráľovná“ z Florencie

by Zdenka Jakešová

Caterina de´ Medici (Katarína Medicejská) sa narodila do rozkvitnutej jari v roku 1519 do jednej z najmocnejších a najbohatších rodín v Európe, do slávnej rodiny Medici.

Začiatok jej života bol poznačený tragédiou, keďže obaja jej rodičia zomreli len pár dní po jej narodení následkom morovej epidémie, ktorá vo Florencii zúrila.

O malú Katarínu sa prvé mesiace starala jej stará mama Alfonsina Orsini, po jej smrti prešla k svojej tete, kde sa vraj radovala zo spoločnosti svojich sesterníc. Florentínčania ju vraj nazývali duchessina, teda malá vojvodkyňa, ako úctu k jej neuznanému nároku na titul. Katarína bola na chvíľu poslaná do Ríma k strýkovi – pápežovi Clementovi VII, ktorý ju neskôr použil na politický ťah..tomu sa hovorí zlatý strýko :/ (Giulio di Giuliano de‘ Medici, ktorý si ako pápežské meno vybral Clement VII pochádza z našej oblasti a jeho pôvodná fara sa nachádza len kúsok od nášho domu, dokonca náš obľúbený farmár po ňom pomenoval svoje vína)

Papa Clemente VII

(Pápež Clemente VII.)

 

Po zvrhnutí rodiny Medici bola Katarína ako 8-ročná poslaná na výchovu do kláštorov (čo bolo vlastne jej väznenie),  kde dostala slušné vzdelanie, naučili ju dobrým spôsobom, umeniu konverzácie a spoliehaniu sa na vlastný úsudok. V poslednom z nich Santissima Annuziata delle Murate zotrvala až tri roky a podľa historikov neskôr označovala tieto roky za najkrajšie v jej živote. Po celý život  mníškam z kláštora písala listy a posielala im príspevky.

History's Catherine de' Medici

(Katarína Medicejská)

 

O pár rokov jej drahý strýko dohodol sobáš s Henrichom Orleánskym, druhorodeným synom francúzskeho kráľa Františka I., za ktorého sa vydala, keď mali obaja len 14 rokov.

The Marriage of Catherine de Medici (1519-98) and Henri II (1519-59) 1533 (oil on panel)

(Svadba Kataríny Medicejskej s Henrichom Orleánskym)

 

Príchodom na francúzsky kráľovský dvor sa začína jej veľkolepý a súčasne kontroverzný príbeh. Nebudem však ďalej spomínať nástrahy vtedajšej doby, ani jej manžela s početnými milenkami, ani ich deti, ktoré sa dožívali krátkeho veku a prežila až 8 zo svojich desiatich detí…Hovorí sa, že na svojich nepriateľov neváhala použiť rôzne jedy a otravy, ktoré boli tak typicky talianskymi technikami, že bola vyznávačkou okultizmu, dokonca vraj mala pre svoje politické potreby pripravenú skupiny nádherných mladých žien na účely sexuálnej špionáže…

Škótsky reformátor John Knox ju označil ako „najodpornejšiu z odporných“. Henrich IV sa o nej vyjadril naopak takto: „Čo môže robiť nešťastná žena po smrti manžela s piatimi deťmi v lone a dvoma francúzskymi rodinami, ktoré sa snažia všemocne zmocniť trónu? Nebola snáď okolnosťami prinútená hrať podivné partie a klamať na všetky strany, a tým chrániť aj svoje deti, ktoré vládli jedno za druhým? Divím sa, že nerobila niečo oveľa horšie!“

Jednoducho, Katarína bola taká, aká bola doba v ktorej žila. A musela prežiť, nielen ona ale aj jej deti. Bojovala nielen o ich prežitie, ale aj o ich nárok na francúzsky trón. Práve na francúzskom kráľovskom dvore  začína príbeh silnej, odvážnej a ikonickej osoby Kataríny Medicejskej, ktorej meno sa nespájalo len s tými najhoršími prívlastkami, ale prinášalo so sebou mnohé inovácie, pokrok, noblesu a eleganciu tak typickú pre súčasnú francúzsku kultúru.

10 zaujímavostí o Kataríne Medicejskej

***

Katarína vraj na francúzskom dvore zaviedla  používanie vidličky,  pretože Francúzi (dokonca i  šľachtici a členovia kráľovskej rodiny) do tej doby používali pri hodovaní najmä ruky a lyžicu.

Hovorí sa, že povestné makrónky (ikonické cukrovinky z mandľovej múky)  pochádzajú z Francúzska, avšak málokto vie, že práve Katarína Medicejská priniesla na francúzsky dvor tzv. maccherone, koláčiky vyrobené z mandlí, vaječných bielok a cukru, na povrchu chrumkavé a vo vnútri ľahké ako vánok, ktoré sa už od 8.storočia vyrábali v jej rodnom Taliansku, v kláštoroch v okolí Benátok.

Začiatkom roku 1500 došlo na dvore rodiny Medici k skutočnému rozmachu zmrzliny v jej dnešnej podobe. Priamo vo Florencii žili dvaja páni, ktorí zmenili históriu zmrzliny – Ruggeri a Buontalenti. Prvého menovaného privolala Katarína na svoju svadbu do Francúzska. Neskôr vraj chcela, aby sa za ňou Ruggeri presťahoval do Paríža, aby francúzskym šéfkuchárom ukázala, že Taliani varia omnoho lepšie. Stalo sa tak…avšak zatiaľ, čo mnohí francúzski  šľachtici chceli Ruggeriho vo svojom paláci, ostatní kuchári ho nenávideli. Ruggeri nemohol tento stres dlhodobo znášať a rozhodol sa vrátiť do svojho pôvodného zamestnania. Pred odchodom však nechal svoj tajný recept na zmrzlinu práve Kataríne.

Bernardo Buontalenti (Firenze 1536-1608) architetto, scultore, miniatore e ingegnere militare, completò gli Uffizi, costruì la villa e il giardino di Pratolino e disegnò fortificazioni per numerose città toscane, come la fortezza del Belvedere a Firenze. #TuscanyAgriturismoGiratola Florencia

(Bernardo Buontalenti z Florencie vytvoril prvú krémovú zmrzlinu z vajíčok a mlieka, do tej doby ľudia poznali len sorbet)

Pod jej vplyvom sa do francúzskej kuchyne dostávajú aj mnohé, dovtedy nepoužívané suroviny…artičoky, kapusta, hľuzovky, kaviár, huby, figy, biele fazule a talianske vína. Talianski a francúzski šéfkuchári sa delili o svoje zručnosti pri výrobe chleba, koláčov a pečiva , rovnako tak pri príprave čerstvej zeleniny. Dokonca zo svojho domova so sebou priniesla mnohé pokrmy, ktoré dodnes tvoria základné piliere francúzskej kuchyne. Crêpes, Soup d’Oignon (cibuľová polievka), omáčka bešamel, pod jej vplyvom sa francúzska kuchyňa odklonila od používania korenín “hodvábnej cesty” ako zázvor, klinčeky, škorica a začali používať čerstvé  lokálne bylinky (rozmarín, šalvia, oregáno,bazalka,tymián,…).

Katarína predsedala zasadnutiam  kráľovskej rady, riadila politiku kráľovstva. Verila, že náboženské spory sa dajú urovnať zmierlivou politikou a dokonca ani svojim deťom nebránila v prístupe k protestantskej literatúre. Za toto bola však neskutočne obviňovaná.

Bola vzorom vzdelanej renesančnej ženy, šarmantná a duchaplná, hovorila plynule latinsky, francúzsky, taliansky a grécky, jej vášňou bola matematika, astrológia a fyzika

Vo Francúzsku zaviedla dámske sedlo na jazdu na koni, dokonca aj nový koncept spodného prádla pre dámy, aby sa pánom, ktorí im pomáhajú zo sedla nenaskytli “nebeské pohľady”

Jedinou láskou jej života bol práve jej manžel, ako znamenie zármutku po jeho smrti chodila až do konca svojho života v čiernom.

Väčšina historikov považuje Balet Comique de la Reine, ktorý sa uskutočnil na Katarínskom dvore v roku 1581, za prvý „autentický“ balet.

Katarína zaviedla do francúzskej módy parfumované rukavičky. Pôvodným cieľom bolo potlačenie pachu zvieracej kože. No móda priniesla aj to, že sa ľudia začali obzerať po parfumoch aj v inom spojení, ako len s rukavičkami. Chceli jednoducho voňať, byť viac príťažliví.Táto módna novinka však bola na istý čas spochybňovaná, keď sa začala šíriť fáma, že jedna z jej úhlavných nepriateliek Jeanne d’Albret bola zavraždená jedom uloženým práve vo voňavých rukaviciach.