Buona Pasqua!…alebo Veľká noc a jej tradície v Toskánsku:)

by Zdenka Jakešová

Taliani sú kresťansky založený národ, a i keď mladšia generácia upúšťa od účasti na bohoslužbách a tradíciách, starí rodičia a rodičia kresťanské zvyky v rodinách silno udržiavajú, preto podobne ako v našich končinách, aj v Taliansku sú veľkonočné sviatky najväčším kresťanským sviatkom. Avšak aké sú ich ďalšie zvyky, aké pokrmy sú tu v Toskánsku počas sviatkov typické a ktoré tradície postupne vymreli?

Výbuch počas kresťanských sviatkov?!

Počas Veľkonočnej nedele sa vo Florencii odohráva tak trošku bizardná ceremónia „Scoppio del Carro“ (výbuch vozíka). Je to tradícia, ktorej korene siahajú až do obdobia stredoveku a zaujímavé, že je opradená nielen historickými faktmi, ale aj rôznymi legendami.

Historické spisy hovoria o mladom Florentínčanovi Pazzinovi, ktorý pochádzal zo šľachtickej rodiny Piazzi. V roku 1097 sa zúčastnil Prvej križiackej výpravy do Svätej zeme. Za svoju statočnosť dostal tri kamene, ktoré pochádzali priamo zo Svätého hrobu a ktoré so sebou vzal späť do Toskánska (dnes sú uložené v kostole Santi Apostoli). Tieto kamene slúžili na vzplanutie posvätného ohňa ich kresaním, tento oheň (plameň) potom niesli skrz celé mesto mladí muži nesúc horiace pochodne. V roku 1622 sa tento zvyk vyvinul do súčasnej podoby, pretože práve vtedy bol zhotovený krásny, ručne prepracovaný monumentálny voz (9 metrov vysoký), ktorý sa používa až do dnešných čias.

Tento voz naplnený delobuchmi sa na Veľkonočnú nedeľu ráno  presúva ťahaný bielymi volmi zdobenými farebnými girlandami z prvých jarných kvetov a byliniek a 150 členným sprievodom hudobníkov, vojakov a ľudí oblečených v dobových kostýmoch od Porta al Prato až ku katedrále na Piazza del Duomo. Počas veľkonočnej omše vo vnútri katedrály začne vozík vybuchovať vo farebný ohňostroj (celý proces jeho zapálenia je veľmi zaujímavý, ale aj zdĺhavý na popis, preto som ho dnes skresala 🙂 )

      

Pasquetta

…je talianske označenie Veľkonočného pondelka. V Taliansku je tradíciou, ak to počasie a podmienky dovolia, vyjsť spolu s celou početnou rodinou, priateľmi do záhrad, parkov, popri rieky, či na pláže, dobrým jedlom, vínom (ako inak 😀  ) a najčastejšie grilovačkou osláviť sviatočný deň. V Taliansku sa hovorí: “Natale con i tuoi, a Pasqua con chi vuoi.(Na Vianoce so svojimi (rodina), na Veľkú noc s kýmkoľvek chceš)

Raňajkovať sa zvyčajne zvyklo až po omši a typickými raňajkami v tento deň boli „canestrelli“ (v preklade košíčky), drobné pečivo podobé našim lineckým koláčikom.

Olivová ratolesť

Pri vítaní Ježiša Krista v Jeruzaleme je zobrazený slávnostný uvítací sprievod, ktorý v rukách drží palmové konáre, ktorými máva. Rovnako sa spomína, že kríž, na ktorom bol Ježiš ukrižovaný bol vyrobený z olivovníka, ktorý sa považoval za posvätný strom a preto ako palmové listy tak i olivovník aj v súčasnosti zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v období Veľkej noci.

Požehnané olivové ratolesti si nosia domáci z omše počas poslednej nedele pred tou Veľkonočnou, ktorá sa tu nazýva „Domenica delle Palme“ (palmová nedeľa), na niektorých miestach sa stále svätia palmové lístky. Ďalším zvykom je, že požehnané olivové ratolesti si potom ľudia nosia až do Veľkonočnej nedeľe pri sebe (napríklad v kabelke).

Veľkonočné zvyky, ktoré postupne vymreli

Toskánske nonny si pamätajú z čias svojho detstva, že počas sviatkov chodili od domu k domu kominári obvešaní svojimi nástrojmi s typickým smutným výrazom v tvári. Po tom čo vyjednali s majiteľmi domu cenu za svoje služby, jeden z nich sa vyštveral na strechu ku komínu, kým druhý ostal pri krbe. Popri čistení komína nahlas spievali nepoznané piesne. Nepoznané preto, že kominári najčastejšie prichádzali z veľmi vzdialených miest a domáci tieto ich miestne piesne nepoznali. Čistenie komínov bola akási metafora, ktorá zobrazovala potrebu pravidelne chodiť do kostola, modliť sa k Bohu a tým očisťovať svoju dušu.

Počas Bielej Soboty si na omši ľudia zberali posvätnú vodu do malých vázičiek s podobou Panny Márie, ktoré si spolu s olivovou ratolesťou ukladali do spálne.

Počas veľkonočného víkendu mali aj tí najmenší dôležitú úlohu – prebudiť prírodu po dlhej zime a privítať zobúdzajúcu sa jar. Deti „vyzbrojené“ kravskými zvonmi chodili po záhradách, poliach a hájoch…ich smiech, zvonenie zvonov a hluk, ktorý robili sa ozývali toskánskym vidiekom. Ženy si pri tejto tradícii rozpustili vlasy, pretože verili, že im rýchlejšie porastú.

Kontrola z najvyšších miest

Počas predveľkonočného týždňa navštevoval miestny farár so svojimi pomocníkmi domy, aby požehnal im i ich obyvateľom. Gazdinky to však považovali aj za akúsi kontrolu čistoty ich príbytku, preto usilovne od svitu do mrku upratovali i ten najskrytejší kút a zbavovali sa starých, nepotrebných vecí:)

Colomba pasquale / Colomba di Pasqua

…alebo „veľkonočná holubica“ je azda najviac typickým talianskym veľkonočným koláčom, podobne ako je „panettone“ talianskym symbolom Vianoc. Colomba je sladký nadýchaný sviatočný koláč s kandizovaným ovocím a orechmi, ktorý sa pripravuje dva dni a ktorého história siaha až do stredoveku, niektoré legendy o jeho vzniku zachádzajú dokonca až do 6.storočia. Jeho tvar má symbolizovať holubicu, ale rovnako tak pripomína tvar kríža, a tento typický tvar bol dokonca patentovaný okolo roku 1930. Najčastejšie sa k nej (colombe) popíja dezertné víno, napríklad Vin Santo v Toskánsku či Passito zo Silície.

Pan di ramerino

Je veľkonočný kysnutý koláč, ktorý sa podľa tradície pripravuje počas Zeleného štvrtka a ktorý pochádza priamo z Florencie. Pripravuje sa s hrozienkami, vlašskými orechmi, olivovým olejom, čiernym korenín a rozmarínom, niekde dokonca s anízom. Niekedy bolo zvykom cesto pripravené na kysnutie priniesť do najbližšieho kostola a nechať mu požehnať.  Pan di ramerino sa pečie v tvare malých okrúhlych buchiet, ktorých vrch je ozdobený dvojitým krížom, ktorý má symbolizovať Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Ostatné veľkonočné pochúťky

Najčastejšie sa počas sviatkov pripravujú plnené domáce cestoviny, dlho pečená jahňacinka s cesnakom a rozmarínom, ku ktorej sa podáva hrášok na florentínsky spôsob. (hrášok spolu s celými strukmi cesnaku chvíľu opečiete na kvalitnom olivovom oleji, podlejete troškou vody alebo ideálne vývarom, osolíte. Restujete, kým hrášok troška zmäkne a chute sa spoja, hrášok sa podáva preliaty olivovým olejom a opraženou pancettou – slaninkou). Veľmi typickými symbolmi veľkonočnej hostiny sú aj špargľa a artičoky na rôzne spôsoby. Typické sú aj domáce tagliatelle s „nepravým“ ragú, teda bezmäsitým, pripravovaným len z jarnej zeleniny na paradajkovom základe.

Ďakujem, že ste nás podporili a prečítali ste si článok až do konca..

Prajeme vám čo najpríjemnejšie veľkonočné sviatky, aké nám súčasná situácia dovolí:)