Ahoj Zdenka, keď som koncom decembra rezervovala náš pobyt, nevedela som si predstaviť, ako vydržím tých šesť dlhých mesiacov. Neustále som si pozerala fotky, nasávala som aspoň cestovateľské zážitky iných cestovateľov, obdivovala som tvoje energiou zaplavené krátke správy z Toskánska. Fotky, ktoré pridávaš sú úžasné a chuť vidieť to naživo rástla a rástla. S manželom sme sa tešili na svadobnú cestu pomaly viac ako na našu svadbu!
Konečne prišiel moment, keď sme sa vybrali ochutnať a zažiť nielen Toskánsko, ale hlavne Taliansko. Vždy mi imponovala ich povaha, možno aj preto, že naša rodina patrí k tým temperamentnejším a veľmi pohostinným, skrátka vždy sme sa smiali, že my sme takí Taliani. Neverila som, že to ubytovanie, že tá príroda bude taká, ako na obrázkoch. Veľakrát má človek veľké očakávania a potom príde sklamanie a vytriezvenie. V prípade Toskánska to neplatí. Myslím si, že scenérie sú naživo ešte krajšie, Taliani a Toskánci ešte srdečnejší a zamilovala som si okrem ich gastronómie a vín ich úsmev. Nežije sa im ľahko, to sme si uvedomili hneď po príchode. Každý z majiteľov vinohradov a olivových hájov pracuje dennodenne tvrdo, od skorého rána. My turisti si užívame len ich lahodné produkty a často si neuvedomujeme, koľko driny za tým všetkým je. Napriek tomu sa usmievajú kedykoľvek a kdekoľvek, tvária sa, akoby stretli starých známych. To, že málokto z nich vie okrem taliančiny iný jazyk, nie je žiadnou prekážkou 🙂 Tu zažijete to skvelé „dohováranie sa rukami, nohami“ a verte, či nie, táto verbálna reč funguje. Boli sme ubytovaní na hrade, ako to my s mužom voláme. Aspoň na týždeň bola zo mňa okrem mladomanželky aj hradná pani 🙂 Okolo nášho zámku Castello di Bibione sú skutočne skvostné výhľady, ale najkrajšie sú večer pri západe slnka (na východ slnka som si neprivstala ani raz 🙂 ) Našli sme jednu otvorenú bránu, vyzeralo to ako „cesta do raja“. A tak sme sa aj cítili počas celej dovolenky. Priznávam verejne, že som pribrala dve kilá aj napriek tomu, že sme nachodili kilometre, nedalo sa odolať skvelým talianskym a toskánskym pochúťkam. Večera s degustáciou u rodiny Alfani, degustácia a obed vo vinárstve v Montefiridolfi, obedy a večere v nezabudnuteľnej Casa Mia v Montefiridolfi – majiteľ Mauritzio spolu s bratom varia božsky. A potom tie zmrzlinky vo Florencii, litre kávy a hektolitre vína… Jediná škoda je, že môj manžel nemá rád kultúru, ani historické pamiatky, takže o kultúrnom vyžití a užití si artefaktov môžem stále snívať. Ale aspoň sa mám prečo znovu vrátiť 🙂 Aj tak sa mi splnil náš sen, zažiť Toskánsko naživo, ochutnať ho a vďaka Tebe, Zdenka, sme mali neobyčajnú „dolce“ dovolenku s veľkou pridanou hodnotou.
S pozdravom, spokojní výletníci Geršiovci!
P.S: Moje postrehy:
Všade sme sa dohovorili rukami nohami, tento medzinárodný jazyk skrátka funguje.
Toskánsky chlieb je naozaj bez soli.
Západ slnka dotvára dokonalú atmosféru scenérii.
Na odpočívadlách treba najprv zaplatiť pri pokladni a potom si pýtať jedlo pri obslužnom pulte.
Treba si dávať pozor na veľké sršne, tých sme mali na našom hrade veľmi veľa a radi vlietavajú do izieb cez otvorené okno.
Zdenka je fantastická a krásna mladá žena, ktorá zariadi aj nemožné, nájde si čas na každého svojho hosťa, pozná Toskánsko tak dokonale, že keby sme mali navštíviť všetko, čo nám na mape zakrúžkovala, strávili by sme tam celé leto 🙂
A už vieme, že naše meno je čisto talianske – Roberto e Deníza Džersi
Denisa Gerši, Bratislava, 19. August 2016
