Zuzana Habalová, Bobrovec, 02.Október 2018

by Veronika Gašparíková

Zdenuška, Maťko,

to, čo sme zažili, sa nedá ani slovami opísať. Snažím sa líčiť kamošom a rodine ako bolo, ale to čo sme si prežili a zažili, to asi pochopia len tí, čo tam boli.

Bola to absolútne dokonalá zmes a chuť všetkých ,,ingrediencií“. Zapadlo to dokopy ako puzzle – víno, jedlo, zážitky, krajina, počasie, a hlavne ľudia, čo sme sa tam stretli.

Dávno som necítila toľko energie a lásky v rámci skupiny neznámych ľudí, čo sa práve stretli.

Dlho mi budú v hlave rezonovať hlasné smiechy v autobuse, nočné debaty pri čerstvo nakúpenom vínku z navštívených viníc, vydesené pohľady Talianov, keď sme celá grupa spustili hlasné poďakovania a spevy. A nikdy nezabudnem na poslednú zastávku v Bolgheri, keď sme vystúpili na 15 vyprosených minút pár metrov od mora a kráčali na poloprázdnu pláž zaliatu zapadajúcim slnkom. Bolo to tak výnimočné, že sme sa viacerí rozplakali.

Čo k tomu dodať – robíte to dokonale, dávate do toho všetko. Vašu lásku k Toskánsku ste presunuli aj na nás a ja Vám za to ďakujem.

Zuza